S istotou nie ste jediným človekom, ktorý niekedy dostane chuť odložiť nepríjemné povinnosti na neskôr. Niekto tejto lákavej ponuke podľahne ľahšie, iný odoláva o čosi viac. Problém však nastáva vtedy, keď sa neustále odkladanie stane spôsobom vášho životného fungovania. Vtedy hovoríme o prokrastinácii. 

V schránke vám ležia nezodpovedané maily, nová kreditná karta vás v banke čaká už niekoľko týždňov a zimné pneumatiky meníte už niekoľko mesiacov a viazne aj vaša práca, ktorú ste mali odoslať na počítači už predvčerom. Keď zaň aj konečne sadnete, začnete si prezerať fotky známych na Facebooku, upratovať stolík, pôjdete si spraviť kávu a robota zase nikde...Spoznávate sa v tom aj vy?

Prečo prokrastinujeme? 

Samotný termín je prevzatý z angličtiny. Jeho pôvod možno nájsť v latinskom výraze „crastinus“ alebo „náležiaci zajtrajšiemu dňu“. Prokrastinovať teda znamená nechať na zajtrajšok. Dôležité je však nepliesť si tento výraz s lenivosťou. Lenivci nikdy nič neurobia, no prokrastinátori svoju prácu nakoniec splnia, aj keď ju odkladajú. Potešíme vás, však tom, že prokrastinuje veľké množstvo ľudí - odborníci odhadujú, že vo väčšej či menšej miere sa tento jav vyskytuje u troch štvrtín ekonomicky aktívnej populácie.

Prokrastinácia nie je len čisto negatívny jav, ale má aj svoje pozitívum a to ochranu psychiky pred zahltením a zrútením. Pomáha nám utvoriť si odstup a funguje ako akýsi filter psychiky. Niektorí sú dokonca presvedčení, že odporom k tomu urobiť určitú vec teraz hneď, nám dáva psychika najavo, že je niečo zlé a mali by sme hľadať dôvod, prečo tomu tak je. 

A že na tom môže byť niečo pravdy dokazuje aj fakt, že veci ako hranie počítačových hier, zariaďovanie bytu, prácu v záhradke alebo nakupovanie nemáme tendenciu odkladať. 

 

Trvalo pod tlakom 

Dôvodom pre prokrastináciu môže byť aj dlhodobé preťažovanie. Doba nás núti zameriavať sa na výkon a zahlcuje neustálymi požiadavkami. K tomu je tu naša práca a niektorí ľudia tak výsledkovo majú toľko povinností, že ich skutočne nemôžu za jeden deň zvládnuť, z čoho potom plynú ich výčitky. A práve to v nich vzbudzuje nechuť urobiť aj čokoľvek iné. 

Iných ľudí môžu donútiť prokrastinovať vysoké nároky. Máme pocit, že musíme všetko spraviť bezchybne a úplne dokonale. Potom sa nám prirodzene do tejto činnosti nechce a bojíme sa ju začať. Prokrastinovať nás teda núti aj strach z neúspechu. Extrém môže byť aj opačný. Existuje totiž aj strach z úspechu. Ak danú prácu spravím, čo potom? Čím naplním svoj život po splnení tejto úlohy? 

Efektívna prokrastinácia 

Najlepšou radou ako skutočne efektívne prokrastinovať je robiť to, čo vás naozaj baví. Zabiť čas inou činnosťou, ktorú nemáte radi by neprinieslo žiadny pozitívny efekt. Zábavnou činnosťou sa dokážete odreagovať a zlepšiť si náladu. Takto skôr opäť nadobudnete chuť do práce, ktorú odkladáte a nakoniec ju spravíte. Ak by aj náhodou táto chuť neprišla, aspoň ste si spravili radosť. Ak teda prokrastinujete, prokrastinujte správne. A nie je to až také ťažké...

 

Foto: Shutterstock