Rozvod je jedna zo situácií, ktorým by sa každý z nás najradšej vyhol. Niekedy to však inak jednoducho nejde, a potom je načase začať plánovať nový život. Ale ako na to?

Rozvádzať sa nechce nikto, kto uzavrel manželstvo. Nieto niekto, kto do manželstva priviedol deti, ktorým chcel vytvoriť harmonický domov a krásne detstvo. Niekedy sa však veci, skrátka, nevyvíjajú práve tak, ako by si všetci predstavovali.

Kedy a prečo?

Ročne sa u nás rozvedie asi 41% manželstiev, teda takmer každý druhý zosobášený pár. Najviac manželstiev sa končí rozvodom v treťom a štvrtom roku svojho trvania, v tomto prípade väčšinou ide o bezdetné zväzky, v ktorých ich aktéri skrátka prídu na to, že svadba bol omyl.

Ďalším krízovým obdobím je piaty a deviaty rok, v ktorom prichádzajú na svet deti a rodičia upadajú do stereotypu práca – domácnosť – deti. Ďalšia vlna rozvodov nasleduje potom, čo sa deti osamostatnia a rodičia v prázdnom hniezde zistia, že si vlastne nemajú čo povedať, pritom však pred sebou majú ešte dosť dlhý životný úsek, ktorý by mohli stráviť s niekým, s kým si budú rozumieť.

Podľa Slovenského štatistického úradu uvádzajú rozvádzajúci sa manželia ako príčinu rozvodu najčastejšie (v 61 %) tú okrídlenú rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. Tento tak trochu nevypovedajúci opis často skrýva rad rôznych problémov. Možno niekoho prekvapí fakt, že kvôli nevere sa rozvádza 3,8% vysokoškolsky vzdelaných žien, a až 11% žien so základným vzdelaním, klesá počet extrémnych dôvodov pre rozpad manželstva, ako je alkoholizmus, zlé zaobchádzanie či nezáujem o rodinu.

Prečo sa vlastne toľko ľudí rozvádza?

„Vo vzťahoch je najdôležitejší um vybrať si správne životného partnera a poznať základy vzťahovej kompatibility. A to nás v škole nikto neučil. Tak sme všetci vydaní napospas svojim pudom a ľubovôli mozgu, ktorý nám velí, koho si nájsť a s kým si založiť rodinu,“ vysvetľuje vzťahový kouč Aleš Kalina.

„Ako sa ale ukazuje, mozog nie je dobrým radcom, pretože sa väčšina našich založených vzťahov rozpadne a končí rozvodom, bojom v súdnych sieňach a ťahaním o deti. Čo bolo kedysi na počiatku vynikajúce a vyzeralo sľubne, neskôr sa rozpadá v urputných bojoch. A to všetko len preto, že nás nikto neučil vzťahovému umeniu,“ dodáva s tým, že práve preto je také dôležité vziať rozchod v súčasnom vzťahu ako poučenie pre ďalšie vzťahy.

Rozvod je stres

Rozvod predstavuje pre človeka druhý najviac stresujúci zážitok hneď po úmrtí životného partnera. Je teda oveľa väčšou záťažou ako smrť rodiča, súrodenca alebo trebárs uväznenie. Preto treba poskytnúť psychike dostatok času, aby sa s touto záležitosťou vyrovnala.

Problém je však často v tom, že na nejaký pokoj alebo tiché rozjímanie môžeme po rozvode rovno zabudnúť. Sú tu deti, ktoré sa s rozchodom rodičov málokedy ľahko vyrovnávajú, a potom treba riešiť kopu praktických záležitostí od bývania cez financie až po pravidelné odovzdávanie detí. Toto všetko nám našu novo vzniknutú situáciu bude deň čo deň pripomínať a rozhodne nám nedovolí krach manželstva jednoducho len tak hodiť za hlavu. A možno je to dobre, pretože všetky stresujúce záležitosti by sme v sebe mali dôkladne spracovať, aby sme sa cez ne dokázali naozaj preniesť. 

 

Lepšie sama, ako nešťastná

Podľa kouča Aleša Kalinu by sa zranená psychika po rozvode mala uzdraviť najneskôr do troch mesiacov. „Keď sa to ťahá dlhšie, máme jazvy, ktoré stále krvácajú. A to hlavne preto, že sme neodpustili partnerovi alebo sebe, máme výčitky a nezbavili sme sa pocitu viny. Pokiaľ sa stále vraciame k starému vzťahu a partnerovi a trvá to dlhšie než rok, potom máme problém. V takom prípade sme v závislosti od niekoho, kto už je preč a možno aj s niekým iným. Táto emočná tyč sa jednoducho musí rozseknúť. Ide o rozpojenie starých synapsií v mozgu, čo sa dá zvládnuť počas niekoľkých hodín cielenej práce s mozgom,“ vysvetľuje Aleš Kalina. Niektoré ženy ale skôr než závislosť od bývalého partnera trápi pocit zlyhania, najmä vo vzťahu k deťom.

„Musíte si uvedomiť, že k zlyhaniu došlo na oboch stranách, preto nie je možné viniť len seba. Je potrebné sa vedome posilniť, odhodiť pocity viny a pozrieť sa na život novou optikou. Je oveľa lepšie dať deťom novú životnú skúsenosť, ako predstierať, že to, v čom žijeme, je skvelé, hoci to tak nie je. Rozchod či rozpad vzťahu je často nevyhnutný, a aj keď sa deťom v tej chvíli deje niečo bolestivé, rozhodne je pre ne do budúcnosti oveľa lepšie vidieť mamu samotnú, ale šťastnú, ako ohnutú v niečom nefunkčnom,“ dodáva vzťahový kouč.

Porozvodový scenár

Pred bezhlavým vrhnutím sa do nového vzťahu alebo dokonca manželstva varuje i Aleš Kalina. „Liečiť vzťahový karambol ihneď novým vzťahom naozaj nie je dobrá cesta. Najprv treba zaistiť vlastné uzdravenie a emočné odblokovanie. Keď rovno vletíme do nového vzťahu, budeme vlastne vytĺkať klin klinom. Ostaneme rovnakí a ani v novom vzťahu sa nikam neposunieme. Podľa pravidla sedemdesiatich percent nám potom mozog vyšle signál ÁNO na veľmi podobného partnera, ako bol ten predchádzajúci, ale problémy sa môžu opakovať,“ hovorí kouč.

Porozvodový scenár by teda mal obsahovať predovšetkým rozobratie chýb v minulom vzťahu, vlastné uzdravenie z citových a psychických rán, ujasnenie si, čo v živote chcem a nechcem a akého partnera si k sebe predstavujem,
a až potom je možné skúšať budovať nový vzťah. 

Foto: Shutterstock