Smútok zvyknete poväčšine vnímať ako veľmi negatívny jav, ktorý by sme radšej dali z našich životov navždy preč. Bola by to však chyba, pretože - hoci to v danej chvíli nevidíme - dokáže priniesť viacero pozitív. Poďme si preto priblížiť niekoľko dôvodov, prečo ho netreba vnímať tak čierne.

Lepšia pamäť

V rámci jednej štúdie sa výskumníci pýtali ľudí, nakoľko si pamätajú podrobnosti z hádky, ktorej očitými svedkami sa práve stali. Výsledky štúdie ukázali, že ľudia, ktorí sledovali hádku v smutnej nálade, si presnejšie vybavovali priebeh konfliktu so všetkými detailmi, zatiaľ čo tí šťastnejší mali väčšiu tendenciu zabúdať.

Psychológ Joe Forgas je presvedčený, že tieto zistenia odrážajú fakt, že smutní ľudia sú viac naladení vnímať svoje bezprostredné okolie. Na rozdiel od nich majú šťastní ľudia sklony „plynúť s prúdom“.

Presnejší úsudok 

Experimentálna psychológia hovorí o tzv. „primacy efekte“, teda efekte prvého dojmu, kde náš úsudok ovplyvňujú prvé informácie, ktoré o človeku, veci alebo udalosti získame. Forgas zistil, že popri „primacy efekte“ hrá rolu aj naše rozpoloženie: šťastná nálada zvyšuje zaujatosť, zato negatívna nálada ju stiera, čo signalizuje, že smutní ľudia majú jasnejší úsudok.

Menej dôverčivosti a viac zdvorilosti

Ľudia v negatívnej nálade sú skeptickejší, nenechajú sa natoľko zmiasť zdvorilými výmyslami a skôr odhalia pri druhom neúprimnosť. V dobrej nálade sa totiž necháme viac strhnúť a skôr nás niekto oklame. Okrem tejto výhody zvykneme byť aj viac zdvorilí. Dokazuje to fakt, že v porovnaní s ľuďmi, ktorí práve videli pozitívne naladený film, formulujú tí, ktorí práve sledovali smutný film, svoju prosbu zdvorilejšie a milšie.

Väčší zmysel pre spravodlivosť

Ľudia v ďalšom experimente mali hrať buď „hru na diktátora“ (dostanete dajme tomu 10 eur a rozhodnete, ako ich rozdelíte medzi seba a iného hráča), alebo „ultimatívnu hru“ (dáte návrh na rozdelenie 10 eur, ale druhý hráč môže povedať „nie“, pokiaľ sa rozhodnete nechať si 9 eur pre seba a jemu ponúknuť len 1; v tom prípade nikto z vás nedostane ani desatinu). 

Ako sa ukázalo, smutní ľudia dávali v hre omnoho rozumnejšie a veľkorysejšie ponuky, zatiaľ čo šťastní hráči boli opäť viac zameraní na seba, teda sebeckejší. 

Lepšia motivácia

Zle naložení ľudia v porovnaní s jedincami v neutrálnom rozpoložení s väčšou pravdepodobnosťou zotrvajú pri neľahkej úlohe. Šťastní ľudia majú, naopak, tendenciu ťažšiu úlohu zahodiť.

 

Foto: Shutterstock