Opustila vás partnerka a vy ju neviete pustiť z hlavy. Hovorí sa, že muži neplačú, ale vám sa gúľajú po lícach slzy ako hrachy. Žijete síce v novom vzťahu, ale ten je na neurčito – dokým sa vráti ONA. Ako je to možné, že na ňu ani po niekoľkých mesiacoch nedokážete zabudnúť?

Sú muži citlivejší ako ženy?

Vedci prišli nedávno na to, že muži sú podľa všetkého citovejší, než sa môže zdať a že pri milostných problémoch – najmä rozchodoch – trpia viac ako ženy. Prečo to tak je? Štúdia, publikovaná v júnovom vydaní časopisu Journal of Health and Social Behavior hovorí o tom, že muži bývajú viac sústredení na svoju partnerku, zatiaľ čo ženy majú oveľa širší okruh ľudí, s ktorými sú v spojení. Rozchod tak mužom spôsobuje hlbší pocit sociálnej izolácie a môže viesť k trvalému emočnému stresu.

Psychologička a sexuologička Laura Janáčková dodáva, že všetkých mužov nemôžeme hádzať do jedného vreca: ich prežívanie rozchodu závisí do značnej miery na tom, či ich opustí „iba“ milenka, priateľka alebo dlhoročná manželka, na dĺžke vzťahu, veku a množstve ďalších okolností. „Muži majú v repertoári dve základné stratégie: pre dlhodobý a pre krátkodobý vzťah. Keď muža opustí manželka, do ktorej investoval svoje city a zdroje, je to pre neho náročnejšie, ako keď ho opustí milenka v rámci krátkodobej avantúry. Rolu však hrá aj kvalita vzťahu a jeho dĺžka. Zásadne potom psychické prežívanie rozchodu ovplyvňuje to, či sú vo vzťahu deti,“ hovorí odborníčka.

Som opustený. Ako sa s tým vyrovnať?

Psychológovia väčšinou rozlišujú tri fázy reakcie na rozchod. Mix rôznych pocitov strieda najprv snaha poprieť realitu: ten druhý to predsa nemôže myslieť vážne! Lenže väčšinou to vážne myslí a je potrebné sa s tým zmieriť. V druhej fáze sa objavuje ukrivdenie, niekedy aj túžba po pomste alebo, naopak, pocit ublíženia. Až v tretej fáze prichádza pocit zmierenia a čosi ako snaha o odpustenie. Samozrejme, rozdiel je medzi rozchodom z čistého neba a takým, ktorý je dôsledkom dlhodobej krízy spôsobenej napríklad neverou. Keď má opustený možnosť poznať konkrétnu príčinu, ktorá je pre neho, navyše, pochopiteľná a dáva vlastne logický zmysel, sú vyrovnávacie mechanizmy so situáciou efektívnejšie.

Podľa psychológa Zbyška Mohaupta pomáha nájsť si čo najskôr po rozchode čas a priestor na trúchlenie, a odžiť si ho. „Spomínať, smútiť, oplakávať, snívať, jednoducho trúchliť po bývalej partnerke je prirodzené a zdravé, podobne ako je prirodzené hľadať bývalú ženu v iných a nachádzať ju v mnohých ďalších tvárach,“ hovorí. Keď partnerka buchne dverami, odporúča mužom prerušiť s ňou všetky kontakty a sústrediť sa sám na seba: dobré je ujasniť si, čo pre vás bolo v minulom vzťahu najvýznamnejšie a čo potrebujete aj naďalej – a to potom hľadať u nových žien. Nie je však výnimočné, keď sa vo fáze vyrovnávania sa s rozchodom u mužov objavuje túžba vrátiť čas naspäť a seba do náruče partnerky. Niekedy to znamená, že si len nechcú pripustiť koniec, ale často túžia pootočiť ručičkami hodín opačným smerom len preto, aby partnerstvo mohol ukončiť on sám: aby nebol opusteným, ale opúšťajúcim.

 

V náruči „prevádzačky“

A čo dočasný vzťah, kým príde „niečo lepšie“? Podľa odborníkov to nie je ideálne riešenie. Po rozchode by ste mali zostať nejaký čas sami – rovnako to platí pre mužov aj pre ženy. Aby sa zacelili rany a aby ste si ujasnili predstavy o budúcnosti. Vrhnúť sa hneď do niečoho nového, hoci nevážneho, nie je tá najlepšia cesta. „Prvé tri mesiace po rozchode sa u muža strieda smútok s nádejou a depresívne ladenie so zlosťou. Táto psychická labilita sa potom odráža aj v jeho správaní. Muži sú náchylní ku krátkodobým vzťahom, myslia si, že im také partnerstvo pomôže zabudnúť, ale väčšinou je to naozaj len náplasť na ranu. Na chvíľu možno zabudnú, ale rana potrebuje čas, aby sa zahojila,“ hovorí psychologička Laura Janáčková.

Muž by sa mal najprv vyrovnať s pocitmi zlyhania a zanalyzovať svoju situáciu. Podľa odborníčky potom treba zvážiť, čo ďalej so životom, a až keď sú všetky dôležité otázky zodpovedané, môže sa začať pozerať po novej partnerke. Trvanie samoty je to individuálne, ale odborníci všeobecne odporúčajú pol roka až rok. Množstvo mužov má po rozchode tendenciu urobiť veľmi rýchlo čiaru za minulosťou. Lenže pocit „som v pohode“ sa nedá naordinovať na povel. „Prevádzačky“ mužov krátkodobo síce utešia, ale nič za nich nevyriešia. Nepomôžu im vyrovnať sa s rozchodom a urovnať si všetko v hlave. Preto – z pohľadu druhej strany – ísť do vzťahu s človekom, ktorý sa práve spamätáva z rozchodu, nebýva šťastnou voľbou. Len ťažko môžete očakávať, že do vzťahu sa vrhne s nadšením a dá mu maximum.

Návrat? Nemožné!

Jednotlivé fázy vyrovnania sa s rozchodom prežíva každý muž inak a všetky začiatky sú ťažké, no najmä tie porozchodové. Keď už však trvajú príliš dlho a muž nie je schopný vykročiť zo spomienok smerom k budúcnosti, niečo je zle. Niektorí ľudia si radi pestujú spomienky, je to taký ich fantazijný svet, ktorý však nesmie mať navrch, pretože inak sa prestaneme v reálnom živote snažiť a nič nám teda nebude fungovať. „Keď má muž dlhodobú tendenciu na bývalú ženu nielen spomínať, ale ďalej sa snaží kontaktovať ju, rozvíja predstavy o spoločnej budúcnosti alebo má aj po roku od rozchodu pocity neukončenia, dlhu, nespravodlivosti, neuzavretia, chýbajúcej druhej šance a v dôsledku toho nie je schopný nadviazať a udržať nový vzťah, stojí za to zvážiť konzultáciu s odborníkom,“ tvrdí psychológ.

„U odborníka sa muž môže pripraviť na 3P: pátranie (v obraze seba samého, nevyjadrených potrebách, minulých vplyvoch), porozumenie (vzorcom svojho správania a prežívania) a púšťanie (vrátane ukončovacieho rituálu),“ dodáva terapeut. Skôr alebo neskôr by sa mal muž s rozchodom vyrovnať a na svoju expriateľku začať myslieť skutočne ako na bývalú. Na prvý pohľad to možno vyzerá ako jednoduchá úloha. Ale len odborníci a muži, ktorí niečo podobné zažili, skutočne vedia, ako dlho sa hoja rany na duši. „Ak má muž zdroje, skôr ako vôbec stihne prísť na to, prečo ho jeho partnerka opustila (aby zistil, že bez nej nemôže žiť), príde iná žena a tá sa o neho bude rada starať,“ vraví psychologička. Keď k tomu pripočítame, že opustení muži akéhokoľvek veku majú väčšiu pravdepodobnosť nájsť si kvalitnú partnerku, napriek všetkým ťažkostiam mužského rozchodu je nakoniec úplne namieste sa pýtať: pre koho opustenie v konečnom dôsledku vlastne predstavuje väčšiu hrozbu? 

Foto: Shutterstock