Pracujete už dvadsať rokov stále v rovnakej firme na rovnakej pozícii alebo rok čo rok beháte z jednej práce do druhej? Podľa psychológov oboje o vás niečo vypovedá. Optimálne nie je ani jedno ani druhé. Prácu by ste mali meniť približne po siedmich rokoch, prípadne aspoň prejsť v rámci firmy na inú pozíciu. Prečo?

Podľa analýzy Európskej komisie trávia ľudia v jednom zamestnaní v priemere desať rokov. Slováci pritom nie sú veľkými priaznivcami pracovných zmien. Za prvé dva roky v práci dá výpoveď len 19 percent ľudí, zatiaľ čo v niektorých európskych štátoch je to i viac ako 30 percent. Slovákov neláka ani práca v zahraničí. Podľa výsledku Eurobarometra, ktorý nedávno predstavila Európska komisia, by sa ich do cudziny za prácou vydalo len 11 percent, čo je temer najmenej z celej Únie.

„Slováci neradi menia a sú známi svojou pohodlnosťou. Zmena miesta je u nás skôr dôsledkom nutnosti zmeniť ako dobrovoľným rozhodnutím,“ potvrdzuje psychologička Zdeňka Židková. Otázka je, čo je lepšie? Meniť prácu často, poznávať nové prostredia, získavať skúsenosti alebo, naopak, zotrvať v jednom podniku, prípadne dokonca v jednej pozícii a byť v nej lepší a lepší, ale bojovať s rutinou?

Verní a nedocenení?

Ešte pred takými pätnástimi dvadsiatimi rokmi platilo, že čím dlhšie zamestnanec zostával v jednej firme, tým viac si ho cenili. Zhruba pred desiatimi rokmi potom prišlo obdobie, keď personalisti dávali prednosť ľuďom, ktorí počas svojej kariéry nazbierali čo najviac skúseností v rôznych firmách. Dnes sa preferuje stredná cesta: nebyť v jednej firme dlhšie ako desať rokov a menej ako rok. Ale veľmi záleží na firme a na konkrétnom personalistovi.

Podľa Zdeňky Židkovej nie je zlé byť dlhodobo verný jednej firme, ak človek cirkuluje po rôznych postoch. Ale všetko má svoje hranice a platí to i na dĺžku zamestnania u jednej firmy. „Človek či chce alebo nechce, skĺzne do zabehnutého stereotypu, preto je dobré inovovať,“ hovorí odborníčka. Verný pracovník pozná jediné prostredie, jedinú firemnú kultúru, jeden spôsob práce, čo ho na trhu môže handicapovať v zmysle flexibility, prispôsobivosti prostrediu, schopnosti učiť sa nové veci. Bude znevýhodnený, keď firma skrachuje alebo ho prepustia.

Nebezpeční fluktuanti

Ale ani časté striedanie práce nie je veľmi dobré. Taký životopis potom zaváňa tým, že človek nebol úspešný v žiadnej z firiem, že je pravdepodobne problematický, nevie sa prispôsobiť alebo rýchlo stráca motiváciu. To však nie sú jediné dôvody, prečo ľudia s „pestrejším“ CV si môžu horšie hľadať prácu. V prípade, že zamestnanec každý rok vystrieda zamestnávateľa, je to i určitý varovný signál do budúcnosti – firma zbytočne vynaloží úsilie a peniaze na to, aby ho zaškolila a on ju po roku opustí? Pestrejší životopis sa odpúšťa väčšinou iba absolventom. U nich sa predpokladá, že istý čas budú hľadať pozíciu, ktorá im vyhovuje. Ale zmeniť prácu viackrát po sebe skôr ako po dvoch rokoch sa tak či tak personalistom zdá prinajmenšom podozrivé.

 

Zmena po piatich až siedmich rokoch

Ideálny čas na zotrvanie na jednom pracovnom mieste je podľa Zdeňky Židkovej a Michala Waltera päť až sedem rokov. „Myslím si, že i v zamestnaní platí to, čo sa traduje o manželstve. Človek po siedmich rokoch skĺzne do zabehnutého stereotypu a ten je dobré zmeniť,“ hovorí Zdeňka Židková a dodáva: „Bohužiaľ, k slovenskej povahe patrí skôr sťažovať sa na prácu, peniaze i kolektív, ale roky strnulo zotrvávať na rovnakom mieste. Mnohí ľudia to ospravedlňujú tým, že majú rodinu, záväzky. Ale pracovný stres kráti život, preto je lepšie vyvinúť úsilie na zmenu, ako zostať sedieť na mieste a dohnať to k infarktu alebo syndrómu vyhorenia.“

Reči o záväzkoch sú väčšinou len výhovorky lenivých. Zmena totiž neznamená len presun z miesta na miesto, ale tak isto aj požiadavky na osobný rozvoj. „Nedá sa len meniť a nič neponúkať,“ upozorňuje psychologička, „lenže ponúkať aj niečo stojí.“ Nikto z psychológov alebo personalistov sa pravdepodobne nepozastaví nad tým, že ste vo firme zostali i desať rokov, najmä pokiaľ ste sa kariérne rozvíjali a pracovali v rôznych oddeleniach. I presuny v rámci jednej firmy môžu byť dôkazom flexibility a ochoty učiť sa – ak ich teda dokážete správne predať a roky strávené v jednej spoločnosti nezaváňajú extrémom.

„Podľa môjho názoru, pokiaľ ide o prax a počet predchádzajúcich zamestnaní v životopise, firmy dnes preferujú síce vzdelaných uchádzačov, ale netrvajú na skúsenostiach. To im umožní zaradiť nového pracovníka na tzv. juniorskú pozíciu, dať mu nižší nástupný plat a tým ušetriť mzdové prostriedky. Nový zamestnanec môže skúsenosti postupne získať,“ hovorí Michal Walter. Obľúbeným klišé zo strany personalistov je podľa neho tzv. prekvalifikovanosť, ktorá je väčšinou spôsobená neochotou firiem platiť kvalifikovaných, vzdelaných a skúsených zamestnancov s dlhoročnou praxou.

„Aktuálna situácia je naklonená skôr mladším zamestnancom s vyššou kvalifikáciou, i keď menšími skúsenosťami, lebo sú pre firmu lacnejší,“ dodáva. Pokiaľ ste strávili na jednom mieste príliš dlhý čas a chystáte sa to zmeniť, odborníci odporúčajú uviesť vo svojom životopise rôzne pracovné projekty i to, ako sa menila náplň vašej práce v rámci jednej firmy. Ak ste fluktuant, budete sa musieť naučiť obhájiť časté striedanie pracovných miest a dúfať, že to personalisti prijmú.

Foto: Shutterstock