Sviatok svätého Valentína po celom svete patrí k sviatkom lásky a je obľúbený najmä u zamilovaných párov. V ten deň všetci chceme svojej polovičke prejaviť lásku tým najkrajším spôsobom, sme milí, ohľaduplní.. Ako náhle však v kalendári obrátime ďalší list, všetko sa vráti do starých koľají. Prečo máme potrebu prejaviť lásku len v jeden deň za celý rok? A čo je vlastne tým najkrajším prejavom lásky?

Prečo oslavujeme svätého Valentína?

Sviatok svätého Valentína sa oslavuje v anglosaských krajinách každoročne 14. februára ako sviatok lásky. K nám sa dostal až v porevolučných rokoch, hoci pre mnohých Slovákov reprezentuje iba ďalší komerčný ťah predajcov, veľa ľudí si posiela darčeky, kvety, sladkosti a priania ako symbol lásky. O pôvode sviatku koluje niekoľko legiend. Tá najznámejšia hovorí, že všetko sa začalo počas tretieho storočia nášho letopočtu v Ríme. Cisár Claudius II. sa rozhodol, že zakáže zásnuby a sviatky, myslel si totiž, že ženatí muži sú horší vojaci než slobodní.

Jeho rozhodnutie sa stretlo s obrovským nesúhlasom, ale len kňaz menom Valentín našiel toľko odvahy, aby cisárov zákaz porušil a naďalej oddával všetky milujúce sa páry. Na všetko sa však prišlo a Valentín bol uväznený a neskôr – zrejme 14. februára okolo roku 270 – popravený, keď sa odmietol vzdať svojej kresťanskej viery. Tradícia tohto sviatku bola obnovená v Spojených štátoch začiatkom 20. storočia, keď sa známy výrobca vianočných prianí Walter Scott ocitol na prahu bankrotu a potreboval oživiť svoj biznis. Jeho spoločnosť do dvoch rokov strojnásobila svoje zisky.

O romantiku požiadajte, inak sa jej nedočkáte

Muži a ženy dávajú najavo lásku rôznym spôsobom a často úplne inak, než potrebuje ich partner. Muži šetria milými slovami, ženy ich zasa potrebujú počuť možno až zbytočne často. „Väčšina mužov nemá vo zvyku riešiť vzťahy a premýšľať nad tým, čo by ich partnerka mala robiť, aby im dokázala, že ich má rada. Keď je žena doma, poskytuje mužovi sex a stará sa o neho, mnohí z nich sú tak stopercentne spokojní,“ hovorí psychologička Alex Doležalová. U žien to funguje celkom inak. Potrebujú vidieť a počuť dôkazy lásky a, navyše, naivne dúfajú, že im partner vidí každé želanie na očiach.

 

Lenže skutočný chlap, na rozdiel od pána Božského v našej fantázii, vôbec netuší, či jeho žena chce, aby ju zobral na romantickú večeru, umyl riad alebo ju objal. Z ordinácií psychológov vieme, že najrozšírenejší mýtus je domnienka, že ten, kto miluje, automaticky vycíti partnerove potreby a pocity a dokáže ich naplňovať. Keď sa to potom nedeje, ženy sú nespokojné, plačú, hnevajú sa. Na to majú psychológovia jednoduchý recept: Chcete dôkaz lásky? Požiadajte oň.

„To už potom nemá cenu!“ pomyslíte si. Ale má. Len musíte prijať fakt, že to nebude ako z romantických rozprávok a filmov, na ktorých sme vyrástli a s nimi si do života priniesli aj určitú pasivitu hlavných hrdiniek, ktoré sedia a čakajú, až im princ k nohám znesie modré z neba. Ony nemusia nič robiť, a už vôbec nie o niečo žiadať. Ruku na srdce, naozaj si myslíte, že existuje na svete niekto, kto dokáže uhádnuť vaše želania? Veď často človek ani sám nevie, čo by mu v danej chvíli urobilo radosť. Tak ako to má potom vedieť náš partner?

„Každá túžime po niečom inom, a či to náš partner uhádne, nie je testom jeho lásky, ale schopnosti telepatie,“ myslí si psychologička Alex Doležalová. Nežime v blude: väčšina žien, ktoré dostávajú kvety, darčeky a iné vyznania lásky, ich nedostávajú preto, že majú za manžela človeka s nadprirodzenými schopnosťami alebo niekoho úplne iného, ako máme doma my, ale jednoducho preto, že o to požiadali. Ak teda chcete od svojho partnera dôkaz lásky, budete sa musieť naučiť oň požiadať. „Pretože aj o tom je láska. Partneri by v nej mali vedieť komunikovať, hovoriť si svoje želania a aj si ich vzájomne plniť. A ak s tým má niekto problém, nemôže sa čudovať, že nedostáva ani milé slová ani darčeky,“ dodáva na záver psychologička. Preto skúste svojej polovičke neprejavovať lásku len na Valentína, ale maličkosťami každý jeden deň.

Foto: Shutterstock