Rozdiely medzi mužmi a ženami už dávno nie sú len po fyzickej a psychickej stránke. A napriek tomu, že emancipácia žien je už dávno za nami, z nejakého dôvodu panujú isté nepísané, no za to často opakované stereotypy, ktoré mužov a ženy predstavujú v ideálnom svete, v ktorom by mali fungovať len podľa vymedzených pravidiel a noriem. A presne tie nám uberajú na vnútornej slobode, duševnej rovnováhe, šťastí a samozrejme nás oberajú aj o možnosť, byť samými sebou. O aké najčastejšie stereotypy ide?

Pojem stereotyp pochádza z gréčtiny a vo svojej postate znamená ustálený a nemenný stav, návyk, či spôsob konania a reagovania, ktorý za žiadnych okolností nepodlieha žiadnym zmenám. Pri stereotypoch o pohlaviach ide teda o akési predstavy spoločnosti o tom, akí by mali muži a ženy byť, ako by sa mali správať a ako reagovať. Lenže práve tieto očakávané normy nám bránia byť samými sebou. Ktoré to sú a ako sa spod ich vplyvu konečne vymaniť?

Žena patrí do kuchyne

Prvý a častý stereotyp, ktorý sa týka predovšetkým žien sme naznačili už na začiatku. To, že ženské pohlavie, ktoré je v kuchyni obratnejšie a šikovnejšie ako to mužské je nepopierateľné, no je preto naozaj nutné ženy škatuľkovať len ako gazdiné či kuchárky, akoby nič iné nevedeli robiť? Rozhodne nie! Samozrejme, že ak je žena dobrou kuchárkou nie je to na škodu, no nemali by sme sa tváriť, že každá žena sa rodí automaticky takmer hneď ku sporáku. Aj keď je tento stereotyp nanešťasie pomerne dosť rozšírený, nenechajte sa ním ovplyvniť. Práve naopak, ukážte, že aj keď ste žena, ovládate mnoho iných vecí, ako je varenie.

Ženy majú byť krásne a muži majú byť odvážni

Či si to už uvedomujeme alebo nie, stereotypy o pohlaviach často učíme aj deti a to už od útleho veku. Akosi nenápadne sa im snažíme vysvetliť rozdiely medzi mužmi a ženami, no nie vždy v tom najlepšom svetle. Mužov vykrasľujeme ako tých silných ochrancov, ktorí nesmú vyroniť za celý život ani len slzu a ženy zasa ako vyfintené krásky, ktoré musia mať vždy krásne a dokonalé oblečenie, účes, mejkap, atď.

A potvrdzuje to aj psychologička Christia Spears Brownová, autorka knihy Rodičovstvo mimo ružovej a modrej: Ako vychovávať svoje deti bez stereotypov. V tej vysvetľuje to, že väčšina rodičov pri rozhovoroch s chlapcami používajú príklady z prírody zamerané najmä na silu a pri rozhovoroch s dievčatami viac spomínajú vzhľad. To je však veľkou chybou. Aj keď nám to stereotypy takto diktujú, neučme to aj svoje deti. Nezakazujte im byť samými sebou. Nepoužívajte preto frázy ako „Nebi sa, si predsa dievča“ alebo „Neplač, veď si chlapec.“ Naopak, naučte svojho syna variť a upratovať a svoju dcéru používať skrutkovač a kladivo. Aj keď ste vy vyrastali v stereotypoch, deťom otvorte dvere k prežívaniu svojho vlastného ja, bezohľadu na to, či sa to takto má.

 

Muži by v reštauráciách mali platiť za ženy

Ďalším kameňom úrazu je postoj mužov - gentlemanov k ženám. Častokrát sa od nich totiž očakáva, že za večeru či rande v reštauráciách automaticky zaplatí muž. Aj keď sa to možno považuje za zdvorilé gesto, malo by to tak byť? Psychologička Marina Commisarova má na to jednoznačnú odpoveď. “Tradičné dvorenie akým sú kvety či otváranie dverí je iba romantické gesto, ktoré by sa nemalo mýliť s vyhovením každej jednej požiadavky, ktorú žena má. Platiť však za ženu na každom rande sa už sa dvorenie a prejav záujmu nepovažuje. Pre mužov ide skôr o povinnosť, ktorá sa od nich aj kvôli stereotypom očakáva,” vysvetľuje.

Ako by to teda malo byť? Pokiaľ ide o vyvážený vzťah, v tom prípade by mal muž ponúknuť platbu a žena by mala odmietnuť. Nie, nie je to nezdvorilé. Žena by následne mala navrhnúť, že zaplatí svoju časť, čím by sa platba mala rozdeliť na polovicu. Je jasné, že nie v každom prípade s tým bude muž súhlasiť, pretože mužské ego je niekedy nevyspytateľné a preto aj napriek ponuke muži často trvajú na tom, že zaplatia. To je v poriadku, avšak len v prípade, že platenie aj vy ako žena ponúknete, no muž ho nepríjme. Až v opačnom prípade môžete na muža pôsobiť naozaj nezdvorilo, keď za seba bez mihnutia oka stále nechávate platiť.

Ženy sú na vedúcich pozíciách horšie ako muži

Nie je azda žiadnym prekvapením, že na vedúcich pozíciách vo veľkých firmách či podnikoch sú poväčšine muži. Čo za to môže? No nič iné, ako sterotypy. Dôvodom je presvedčenie mnohých zamestnávateľovo tom, že ženy nie sú vhodné pre vedúce pozície, čo značne obmedzuje ich kariérny rast. Naopak vedúcimi sú preto hlavne muži, keďže predstavujú väčšiu autoritu, rešpekt, či vodcovské schopnosti.

Okrem nerovnováhy a diskrimináciou medzi obsadzovaním pracovných pozícií, medzi mužmi a ženami existujú tiež výrazné mzdové rozdiely. Muži tak totiž za rovnakú prácu zarábajú viac peňazí, napriek tomu, že pracujú na rovnakej pozícii ako ženy. Dôvod? “Rozdiely v platoch nie sú spôsobené iba rodovými rozdielmi, ale aj osobnostnými vlastnosťami, ako sú príliš mäkké alebo emotívne vlastnosti. Potrebné „tvrdšie“ črty sú u žien potlačené, takže je pre nich ťažšie zarobiť si lepší plat a napredovať,“  zdôrazňuje psychológ Jordan Peterson.

Muži neplačú

Verte či nie, toto dobre známe klišé má svoj pôvod práve v stereotype a súvisí ako inak, s pohlavnou nerovnosťou. V tomto prípade sú však značne znevýhodnení muži. Keďže sa o nich hovorí ako o silných, odvážnych ochrancoch, to im akosi automaticky berie právo na vyjadrovanie akýchkoľvek emócií. A hlavne tých citlivejších. No podľa štúdií muži zažívajú hnev, smútok a strach rovnako často ako ženy, avšak prejavujú iba hnev, pretože smútok nemôžu prejaviť, pretože sú predsa mužmi! Aj kvôli tomu si totiž myslia, že nemôžu byť súcitní, nevyroniť ani slzu, čoho dôsledkom však je, že všetky svoje emócie potláčajú. A to je chybou. Skúste im preto pomôcť. Stereotypy je dôležité búrať už v počiatku, aby sa neodovzdávali do ďalších generácií, lebo len tak nám dovolia byť samými sebou.

Foto: Shutterstock