Akokoľvek to znie zvláštne, absolútna väčšina ľudí trávi až polovicu času v čiastočnom tranze. A pretože sa v dobe posadnutej efektivitou denné snívanie nenosí alebo má rovno nálepku lenivosti, v skutočnosti je zdrojom obrovskej kreativity. Len ju treba občas prebudiť.

Čím viac cez deň snívate, tým lepšie

Ľudia si väčšinou premietajú bežné starosti a túžby, ktoré sa niekedy zvrhnú v sebatrýznenie až hororové scenáre o budúcnosti. Podľa vedcov skúmajúcich ľudský mozog si však môžeme k existencii tohto mentálneho stavu, ktorý ešte Sigmund Freud považoval za infantilný únik od reality, predovšetkým gratulovať. A čím viac počas dňa snívate, tým lepšie.

Pokiaľ ste niekedy išli z práce autom a v cieli sa pristihli, že si vlastnú jazdu neviete vybaviť, prípadne ste po niekoľkých prečítaných stranách netušili, o čom vlastne boli, máte zrejme výkonnú pracovnú pamäť. Tá je zodpovedná za schopnosť multitaskingu, teda vykonávania niekoľkých činností súčasne. A podľa vedcov z Wisconsinskej univerzity významne súvisí s inteligenciou. Ľudia, ktorí sa počas dňa túlajú vo vlastnom vnútornom svete a zároveň sú schopní robiť jednoduché úlohy, majú vyššiu kapacitu pracovnej pamäti než tí, ktorí sa dennému snívaniu príliš neoddávajú.

Nechajte myseľ odpočívať

K podobnému záveru ohľadom denných potuliek dospela aj štúdia Benjamina Bairda a Jonathana Schoolera z univerzity v Kalifornii. Počas experimentu nechali 145 študentov vykonať štandardný test kreativity, ktorý spočíval vo vymyslení čo najviac možných využití všedných predmetov, ako sú špáradlo, tehly alebo ramienko, a to v časovej lehote dve minúty. Po chvíli boli študenti náhodne rozdelení do štyroch skupín: jedna mala odpočívať, druhá vykonať náročný test, tretia robiť niečo natoľko nudné, aby to v nej vyvolalo túžbu uchýliť sa k dennému snívaniu a štvrtá vôbec nedostala pauzu. 

Výsledky ďalšieho kola kreatívnych testov boli prekvapivé: „denní rojkovia“ z tretej skupiny vymysleli o 41 percent viac možností než ostatní študenti. Jednoduché úlohy totiž nechávajú k dispozícii mnoho mentálnych zdrojov, zatiaľ čo ľudia ponechaní sami na seba (ako prvá skupina) majú tendenciu sa zaoberať hlavne sebou. Muníciu k obhajobe popoludňajšieho odpočinku alebo dlhého sprchovania nám tak paradoxne dávajú samotné vedecké laboratóriá. „Predpokladáme, že budeme výkonnejší, pokiaľ danému problému vedome venujeme pozornosť,“ hovorí odborník. „To je ale často omyl. Pokiaľ riešite komplexný problém, musíte si dať prestávku a nechať svoju myseľ, aby v nej riešenie dozrelo samo od seba. Nemali by sme sa báť vziať si nejaký čas voľno,“ radí ďalej špecialista.

 

Snívajte efektívne

Výskumy uvádzajú, že denné snívanie sa objavuje v deväťdesiatminútových intervaloch, pričom väčšina snov trvá relatívne krátko – od niekoľkých sekúnd po jednu až dve minúty. V našom mozgu pritom prevažuje takzvané alfa vlnenie. Obyčajne máme tendenciu najviac sa „túlať“ od neskoršieho rána do skorého popoludnia a najmenej neskoro večer, keď sa znižuje telesná teplota. Faktom je, že denné sny dokážu vyvolať fyzické a emocionálne stavy podobnej sily, akoby ste prežívali skutočnú udalosť. 

Jasne sa to prejaví napríklad pri erotických fantáziách, podobne však funguje aj predstava dobrého jedla alebo rozčuľujúceho zážitku, ktorá dokáže zvýšiť pulzovú frekvenciu na hladinu infarktu. A práve táto motivačná vlastnosť hrá podľa autorky Amy Fries, ktorá o výhodách denného snívania napísala knihu, veľkú rolu pri plnení našich snov. „Hoci väčšina z nás svoje denné sny zametie alebo ich skrýva a veľké percento našich denných snov slúži na rozptýlenie a uvoľnenie stresu, niektoré z nich stojí za to preskúmať. Je totiž otrepanou pravdou, že ľudia, ktorí uspeli v živote, sú tí, ktorí išli za svojimi snami,“ vysvetľuje odborníčka. „Mnoho ľudí si nepripadajú ako nejako zvlášť kreatívni alebo vynaliezaví, napriek tomu platí, že všetci prežívame denné snívanie, a teda máme tento nástroj na dosah,“ dodáva špecialistka na denné snívanie.

Prečo stojí za to snívať?

Všetky tieto dobré správy vám však  budú na nič, pokiaľ sa labužnícky oddáte ničnerobeniu a nepokúsite sa svoje denné potulky vhodne usmerniť. Podľa psychológa Raymonda Mara totiž platí, že ľudia, ktorí si počas snívania premietajú romantických partnerov, ktorých momentálne nemajú (minulých alebo potenciálnych), cudzincov či fiktívne osoby, vykazujú omnoho nižšie uspokojenie zo života ako tí, ktorí snívajú o blízkej rodine a priateľoch. Podobne by sme mali spozornieť, pokiaľ sa v našich denných snoch objavujú motívy úniku do exotických končín signalizujúce pocit zaseknutia sa v starej rutine. Alebo naopak, vykonanie hrdinských činov, ktoré poukazujú na pocit bezmocnosti a ignorovania okolia vo vašom reálnom živote.

Odborníčka však vníma hlavne ich výhody, stačí len vedieť, ako ich využiť. Denné sny nám dávajú nádej a umožňujú si predstaviť ružovú budúcnosť v momente, kedy sa nachádzame v nezávideniahodnej situácii alebo rovno na dne. Azda najprenikavejším príkladom je príbeh židovského autora Viktora Frankla, ktorý o svojich skúsenostiach z koncentračného tábora napísal knihu. V nej uvádza, že vôľa žiť vychádzala priamo zo schopnosti väznených predstaviť si budúcnosť za horizontom súčasného utrpenia. A práve to delilo tých, ktorí v tábore našli silu prežiť, od tých, ktorým chýbala. Denné sny nám však umožňujú aj plánovať a pripraviť sa na ťažkú úlohu, analyzovať a vytvárať stratégie, myslieť pozitívne, zvládať konflikty, upevňovať vzťahy, povzbudiť produktivitu, vyvolať vzrušenie, vyrovnať sa s emóciami a budovať si sebadôveru. A to už za malý denný sen zrejme stojí.

Foto: Shutterstock