Čím to je, že vám niekedy ide práca od ruky, zatiaľ čo inokedy sa vám až tak nedarí? Možno ste si len nevybrali vhodný čas. Ak chcete byť maximálne výkonní, načúvajte biorytmom a skúste pracovať vtedy, keď je organizmus najlepšie pripravený na záťaž. Hoci je pracovný výkon každého človeka individuálny, existujú všeobecné pravidlá, o ktorých je dobré niečo vedieť.

Sova, alebo ranné vtáča?

Výkonnostná krivka a jednotlivé výkonnostné vrcholy sú individuálne záležitosti – záleží od aktuálnej kondície organizmu a aj na tom, aký typ človeka ste. Ranné typy, tzv. „ranné vtáčatá“, sú aktívnejšie ráno, preto je ich krivka výkonnosti posunutá o 1–2 hodiny skôr, ale večer okolo deviatej desiatej bývajú už unavení a ospalí. Oproti tomu tzv. „sovy“ sú najaktívnejšie večer. Určite poznáte zo svojho okolia ľudí, ktorí sú aj po polnoci svieži a tvrdia, že sa im najlepšie pracuje, keď idú všetci ostatní spať a majú pokoj. Skúste ich však dostať z postele pred ôsmou ráno.

Nikto nie je úplne vyhranený a rozhodne sa nedá povedať, že jeden z týchto dvoch typov ľudí pracuje lepšie alebo horšie – pracujú iba inak, pretože ich výkonnosť dosahuje maximum a minimum v rôznom čase. Navyše je pracovná výkonnosť človeka ovplyvnená mnohými faktormi a tzv. biologické hodiny sú len jedným z nich. Výrazný vplyv na výkon má aj motivácia, postoj človeka k práci, emócie.

„Záleží vždy na každom jednotlivcovi. Pre niekoho je najdôležitejšie mať motiváciu a keď ju nemá, jednoducho nebude robiť. Iný so zvyšujúcim sa vekom prestáva kvalitne fungovať na tele aj na duchu a stane sa firme príťažou. Pre časť dispozične vyhranených ľudí je nastavenie ich biologických hodín neprekonateľnou bariérou a významným prvkom, ktorý ovplyvňuje ich úspech v zamestnaní. A nebojím sa povedať, že nielen úspech, ale môžeme na rebríčku uplatnenia ísť oveľa nižšie. V dnešnej dobe nepretržitých prevádzok a nočných zmien ovplyvňuje výkonnostná krivka aj základnú schopnosť – zamestnateľnosť,“ tvrdí psychologička Zdeňka Židková.

 

Recept na úspech: pravidelnosť a spánok

„Mala som vo svojej praxi študentku medicíny, ktorá chcela, aby som ju otestovala a napísala jej potvrdenie, že nemôže robiť štátne skúšky v dopoludňajších hodinách, pretože je sova a má vrchol výkonnosti popoludní. Podľa výsledkov testov bola naozaj sova, ale neviem, ako by obstála v lekárskom prostredí s tvrdením, že doobeda nie je schopná plnohodnotne pracovať,“ spomína odborníčka. Vo väčšine firiem si pracovný čas vybrať nemôžete. Zatiaľ čo robotnícke profesie začínajú pracovný deň ráno okolo šiestej, ľudia v kancelárii až okolo deviatej alebo desiatej.

Ak prijmeme tvrdenie, že vrchol výkonnosti je pre väčšinu ľudí medzi deviatou a jedenástou, platí to aj pre robotníkov aj kancelárske profesie bez ohľadu na začiatok pracovného dňa? Psychologička sa domnieva, že väčšina ľudí má schopnosť využiť dopoludňajšie hodiny ako najproduktívnejšie, ale nemusí to byť pre všetkých čas najvyššej výkonnosti, ako ukazuje aj prípad spomínanej študentky. Ak chcete žiť aspoň trochu v súlade so svojimi biologickými hodinami, základ je podľa psychologičky naučiť sa predovšetkým pravidelnosti – vstávať každý deň približne v rovnakú hodinu a približne v rovnakom čase chodiť aj večer do postele. To je, samozrejme, nesplniteľné v prípade zamestnaní, kde sa pracuje na zmeny. 

„Určite existujú aj jedinci, ktorí majú osobné nastavenie také, že ich zmeny nabíjajú energiou. Veľa psychologických štúdií však potvrdzuje môj názor, že toto sa týka skôr ,adrenalínových‘ typov, ktoré majú rady vzrušenie a vyhľadávajú nové, netradičné situácie. Tieto typy nabíja výzva na prekonanie nejakej hranice. To však neplatí pre nepravidelné striedanie zmien, pri ktorom sa telo nestíha prispôsobovať meniacim sa časom zmien. Všeobecne preto platí, že je lepšie robiť nejaký čas popoludňajšie alebo nočné zmeny pravidelne, aby si telo zvyklo na prehodený biorytmus. Človek potom podá štandardný výkon, kreativita je však iná vec,“ dodáva na záver odborníčka. 

Foto: Shutterstock