Je vaše, milujete ho nadovšetko, ale niekedy mu jednoducho nerozumiete. Správna komunikácia s vaším potomkom je však veľmi dôležitá. Zaujímalo by vás, či existujú pravidlá, podľa ktorých sa dá v určitom veku hovoriť s dieťaťom? Presné nie, lebo každý jeden človek je jedinečný, avšak určité veci by mohli fungovať všeobecne.

Prvé týždne života

Navzdory všetkému je príchod na svet pre dieťa obrovským stressom. Mnoho mamičiek ešte nejakú dobu po pôrode vníma, že dieťa si nejakou abreakciou pôrod ešte spätne prežíva – plačom, úzkosťou, rôznymi zvukmi. Všetky tieto pocity v bábätku doznievajú a je to logické: predrať sa pôrodným kanálom, zažívať sťahy maternice, to dá zabrať. Je dobré, keď v prvých týždňoch a mesiacoch otec funguje ako akási podpora. Ochraňuje a zabezpečuje rodinu. To je ten ideálny prípad, ktorý je predpokladom, že medzi otcom a dieťaťom ľahko vznikne pekný vzťah.

Raný predškolský vek

Počas prvých troch rokov sa utvára základ osobnosti. Je dôležité, aby medzi rodičmi a dieťaťom vznikla takzvaná bezpečná väzba. To znamená, že si dieťa zvykne, že mama a otec sú ľudia, ktorí ho vnímajú, ktorí ho milujú a majú radosť z toho, že je na svete. Ich reakcie sú dostatočne prívetivé a predvídateľné, dávajú mu síce nejaké hranice, ale aj pocit bezpečia. Takéto puto vznikne len tak, že rodičia s dieťaťom jednoducho sú. Prostredníctvom blízkych ľudí sa dieťa učí porozumieť samo sebe a svojim emóciám.

Starší predškolský vek

Okolo tretieho roku sa deti väčšinou ponoria do otázok ľudskej telesnosti a sexuality, fascinujú ich rozdiely medzi pohlaviami a to, ako vlastne prichádzame na svet. Tieto otázky väčšinou vyplynú zo situácií – niekto zo škôlky bude mať napríklad bračeka. Téma obvykle naskočí sama a je skvelé, keď ju rodičia dokážu správne uchopiť. Hlavne by mali dať najavo, že majú radosť, že sa dieťa takto zvedavo pýta. Mali by sa zaujímať, ako to samé vníma – a ako si ty myslíš, že to je? A mali by si dať pozor na to, aby deti nezahrnuli informačnou lavínou.

 

Školský vek

Vstup do základnej znamená nastolenie pravidiel a povinností, čo je pre dieťa bez preháňania obrovská záťaž. Avšak pokiaľ je dieťa zdravé a jeho vývoj v poriadku, potom sa na školskú dochádzku teší. Je fajn, pokiaľ sa pre prváčika podarí nájsť príma pani učiteľku, pokiaľ výučba aspoň v začiatkoch prebieha čiastočne hrou. Škola je pre deti ohromným zdrojom informácií, ktoré pochádzajú nielen od učiteľky, ale logicky aj od spolužiakov. Školáci začínajú viac rozoberať témy, ktoré dovtedy brali len ako prostý fakt a nad ktorými sa nepozastavovali. Napríklad konečnosť života. Vhodnou príležitosťou, kedy otvoriť tému smrti, je prvá konfrontácia s ňou. Keď napríklad dieťa nájde mŕtveho chrobáčika, mŕtveho vtáčika, prípadne sa v rodine hovorí o smrti, pretože zomrie babička, dedko

Pubertálny vek

Puberta je ohromný skok a medzník vo vývoji dieťaťa. Pod hormonálnym tlakom sa prehodnocuje takmer všetko. Človek cieli k tomu, aby našiel sám seba, vedel si nájsť svoje miesto vo svete, medzi svojimi vrstovníkmi, aby fyzicky a mentálne dospel. K tomu logicky patria všetky revolty, emočné búrky, stavy neistoty, melanchólie či nestability. Pre dospievajúce dieťa je v tejto dobe najdôležitejšie, aby rodičia poskytovali bezpečnú základňu s hranicami, ktoré sú dostatočne benevolentné, ale tiež primerane pevné. Ak chcete predísť tomu, aby sa dieťa dostalo do zlej partie, tak mu nájdete dostatok aktivít, ktoré ho budú baviť. A hoci sa môže zdať, že pubertálne dieťa o spoločnosť rodičov príliš nestojí, býva to niekedy presne naopak. Rodičia by sa mali deťom venovať, vyhradiť si pre ne čas, a to ideálne formou nejakej spoločnej zábavy či aktivity.

Dospelosť

Dospelé dieťa má veľkú potrebu žiť si svoj život po svojom, a je to tak v poriadku. Je preto dôležité vedieť v správnom momente dieťaťu otvoriť dvere, aby mohlo vyletieť, ale zároveň ich nechať otvorené, aby sa prípadne mohlo vracať. Toto opäť vyplýva z celoživotného vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom. Rodič musí vedieť, že je životným sprievodcom, nie vlastníkom svojho dieťaťa. Musí mať tiež dostatočne bohatý svoj osobný život (či už partnerský, alebo pracovný), aby bol schopný túto situáciu ustáť. Niektorí rodičia sú však na svoje deti nezdravo fixovaní. Zabúdajú, že deti majú od rodičov dostávať základ pre to, aby mohli žiť svoj vlastný život, a to je život separovaný, samostatný, podľa ich predstáv, schopností, možností a zodpovednosti. Pokiaľ všetky predchádzajúce etapy prebehnú rámcovo uspokojujúco, malo by byť dieťa dostatočne zrelé, aby mohlo z rodičovského hniezda vyletieť a nejako si poradiť. Pre deti je pritom veľmi dôležité vidieť, že rodičia ich odchod zvládajú a že na ich vzťahu (rodič-dieťa) sa nič nemení.

Foto: Shutterstock