Nie je žiadnou novinkou, že ženy chcú muža s veľkým M, muža, ktorý má charizmu. Najlepšie muža hrdinu. Podobné volanie však treba trochu rozlúštiť. Ženy nechcú bojovníka od Tobruku, nechcú ani novodobého zbojníka Robina zo Sherwoodu. Čo by s ním robili? Chcú však čitateľného muža, ktorý sa bude približovať k niektorému z dávnych mužských archetypov. 

Priateľ ako chameleón 

Martina sa pred rokom zoznámila s veľmi pohľadným a milým spolupracovníkom. Pracoval vo firme ako zástupca finančného riaditeľa, chodil pekne oblečený a mal dobré auto. Začali spolu randiť a po troch mesiacoch sa odsťahovala do jeho draho zariadeného domu. Lenže odrazu si začala všímať, že vôbec nie je taký dominantný ako vo firme či v spoločnosti.

„Po pár mesiacoch som zistila, že namiesto rozhodného a autoritatívneho muža mám doma bojazlivú ženu. Bál sa o čomkoľvek rozhodnúť a niesť zodpovednosť za prípadnú zlú voľbu. Jeho neustále neviem alebo ako chceš ty, mi začalo liezť na nervy, a tak som si nakoniec zbalila kufre a odišla som, pretože toto jednoducho nebol ten chlap, aký sa mi zdal byť na začiatku,“ rozpráva Martina a vystihuje jadro celého problému, ktorý môžeme nazývať krízou mužského sveta, spočívajúcou v akútnom nedostatku archetypov. 

Miznú jasne čitateľné roly, či už to sú kovboji, farmári, pištoľníci, zlatokopi či misionári, ale predovšetkým – mužom chýbajú reálne vzory. Nie hviezdy showbiznisu či športové celebrity, ale skutoční hrdinovia, príbehy ktorých by ich oslovili a dodali im energiu k ich vlastným zápasom a bojom. A najviac im chýba samotné poznanie archetypov, ktoré predstavujú akúsi tajomnú niť, ktorá prepája ich život so životmi minulých a budúcich generácií.

Liečiteľ

„Nikdy som nad archetypmi príliš nepremýšľal. Prvý raz som sa s týmto fenoménom stretol na zvláštnom ‚psychologickom‘ či osobnostnom kurze Donitra, ktorý otváral brány k nám samým. A môžem povedať, že toto stretnutie zásadne zmenilo môj život. Otvorilo mi oči a ja som si uvedomil, že nechcem a nemôžem byť ten mladý a úspešný muž, ako sa stále omieľa v časopisoch,“ rozpráva jeden z absolventov kurzu. 

Ešte pred piatimi rokmi žil v akomsi schizofrenickom postavení, pracoval v úspešnej súkromnej firme, zarábal peniaze, cestoval po svete, no necítil sa šťastný. Po desiatich dňoch strávených mimo civilizáciu bolo všetko inak. 

„Odrazu mi tam niekde na lúke, pri jednej meditácii určenej na hľadanie archetypov došlo, že život a naše úlohy v ňom sú oveľa zložitejšie, že každý má iný rebríček hodnôt. V tej chvíli som prišiel na to, že zo všetkých archetypov, o ktorých sme sa bavili, teda archetyp bojovníka, šamana, učiteľa a liečiteľa, je mi najbližší liečiteľ. Ten sa neženie za žiadnym materiálnym komfortom, ale má v sebe veľkú silu pomáhať ľuďom. Prestal som sa preto hnať za úspechom, zmenil som prácu a začal viac pomáhať ľuďom vo svojom okolí. Odrazu som sa cítil šťastný a vedel som, že presne toto mi v živote chýbalo,“ spomína absolvent kurzu.

Muži a ženy 

Mužský svet sa v posledných desaťročiach radikálne mení. Dlhé stáročia mali muži výsadné postavenie. Riadili svet či už ako vládcovia, vojaci, kňazi, obchodníci či remeselníci. Muž bol pánom a všetko sa točilo okolo neho. 

Nie nadarmo starí filozofi charakterizovali mužský fenomén ako svetlo, poriadok, deň, zatiaľ čo žena mala atribúty noci a chaosu. Muž bol zodpovednejší, tvorivejší a rozumnejší. Zatiaľ čo pre ženu bola určená iba rola opatrovateľky muža, rodiny a detí, výber mužských archetypov bol omnoho širší. Lenže dnes sa to obrátilo a v mužskom svete zavládol chaos. 

„Postavenie muža sa zásadne zmenilo v okamihu, keď ženy masovo nastúpili do zamestnania, čo sa u nás odohralo od roku 1954 do roku 1970. Ženy prestali byť závislé od muža živiteľa, a tým začala narastať ich autonómia,“ vysvetľuje sociológ s tým, že v tomto období ešte ženy nestratili dávny rešpekt k mužom. Ten síce začínal pozvoľna slabnúť, ale oveľa viac sa začal vytrácať v priebehu deväťdesiatych rokov, keď ženy oveľa výraznejšie vstúpili do verejného života, začali podnikať, začlenili sa do práce a pod. A muž bez určenia svojho archetypu začal strácať pôdu pod nohami.

Boj o charizmu 

Práve v súčasnosti sa ukazuje, že vyhranený, teda dostatočne čitateľný a archetypálne zafarbený muž, je vzácny a žiadaný. Stačí sa pozrieť okolo seba. Profesionálny športovec, teda inak povedané muž bojovník, je z pohľadu žien mimoriadne obľúbený a „cenený“. 

Ešte atraktívnejší sú však lekári, teda muži s archetypom liečiteľa, ktorí bežne víťazia v anketách, ktoré povolanie má najväčšiu charizmu. „Žiadaným tovarom“ sú aj politici, najmä tí so sexi mozgom. Naopak, tisícky sivých úradníkov a iných zamestnancov v rôznych oblastiach majú od archetypov veľmi ďaleko. Nevýrazní muži v nevýrazných rolách, muži bez sebavedomia a charizmy sú smutným dedičstvom druhej polovice dvadsiateho storočia, ktoré sa považuje za začiatok krízy mužského sveta.

Stačí sa pozrieť na rôzne štatistiky. Muži častejšie nezvládajú životnú záťaž a oveľa ľahšie ako ženy prepadajú sebazničujúcim návykom (drogy, alkoholizmus), častejšie páchajú samovraždy (podľa štatistických údajov spáchalo na Slovensku napríklad v roku 2009 samovraždu 534 mužov a 75 žien) a častejšie riskujú život.

Muži zmierení 

Nedostatok otcovskej pozornosti a mužského vzoru ničí staré archetypálne väzby a súčasne spôsobuje, že sa dospievajúci chlapec nemôže stotožniť so svojím otcom a preto nemôže nájsť svoju mužskú identitu. Jeho vzorom sa tak častejšie stáva nejaká náhrada, najčastejšie športová hviezda či filmový superhrdina. 

Tento archetyp je však falošný, športovou či filmovou superhviezdou sa totiž stane jeden muž z milióna. Muž nevyrastá v harmónii a v súzvuku. A práve táto disharmónia, ako upozorňuje sociologička, vedie ku dvom častým extrémom. Prvým z nich je klasický mačo, tvrdý muž, ktorý je posadnutý bojom o moc, súťažou v práci aj v sexe. Jeho opakom je muž mäkký, ktorý sa nemá rád, nedokáže sa presadiť, nedokáže definovať svoje ciele. 

Ani jeden z nich však nie je ideálny. Sociologička však verí, že potreba novej mužskej identity a zmeny, ktorými muž v posledných tridsiatich rokoch prechádza, povedú k modelu zmiereného muža. K tejto premene môžu, samozrejme, pomôcť aj archetypy, ktoré sú akýmsi zabudnutým receptom životných rolí. Až na to, že sa o nich nikde v školách neučia. 

Záver

Aký by teda mal byť zmierený muž? Možno je dobre sa aj v tomto smere vydať zlatou strednou cestou. Tá ho predurčí kráčať po tenkej hranici a udržať sa na nej tak, aby sa z neho nestal spomínaný drsňák, ale ani mäkkýš. Byť rozhodný, stáť si za slovom, avšak popritom všetkom brať ohľad na iných a najmä na svoju partnerku a rodinu. Mať svoje ciele, avšak nekráčať "cez mŕtvoly".

A hlavne, ak sa nestanete absolútne najlepším majstrom svojho oboru, nezúfajte a nepovažujte sa za neschopáka. Svoj pravý archetyp totiž nenájdete vo vysnívanej práci alebo v tisíckach eur. Ideál totiž predstavuje muža, ktorý nestratí svoju mužnosť ani v ťažkých situáciách, ktoré prídu, alebo keď vás vaše okolie požiada o pomoc. Buďte mužom, akého by chcela mať každá žena - vzorom, ktorý vychováva ďalších pravých mužov.

 

Foto: Shutterstock