Že sa vaša komunikácia s kýmkoľvek v poslednom čase hemží samými nedorozumeniami? Možno to nie je len slovami, ktoré vám druhí hovoria, ale tým, ako ich nesprávne počúvate a interpretujete. Skúste to inak.

Skutočne počúvajte

Počúvať znamená snažiť sa počuť, čo vám druhý hovorí. Ide to veľmi ťažko, keď napríklad pri telefonovaní odosielate e-maily, zamykáte kanceláriu, vyzdvihujete potomka zo školy, pri diskusii s partnerom varíte večeru a druhým okom skenujete sociálne siete cez telefón. Prvé pravidlo počúvania je tak vlastne úplne jednoduché. Jednoducho počúvajte. Teda iba počúvajte. Nerobte pri tom nič iné, maximálne sa napite čaju alebo kávy. Obzvlášť keď telefonujete a druhého nevidíte, jeho mimiku a gestá, mala by byť vaša pozornosť o to väčšia. Svoju pozornosť môžete dať najavo slovami, ktoré signalizujú pochopenie, napríklad „aha, hm, vidíš, to mi nenapadlo“ a podobne. Zbytočne to s nimi však nepreháňajte.

Nepripravujte si odpovede

Až budete s niekým hovoriť, skúste sa zamerať na to, čo vám preháňa v hlave, keď ho počúvate. Až príliš často počas toho, keď druhý hovorí, sa venujeme sami sebe, svojim argumentom a druhú stranu prakticky nevnímame. „Miesto načúvania druhému nám beží hlavou, že chceme presvedčiť, teda vymýšľame silné argumentačné zbrane a trefné odpovede, ktorými druhých prebijeme. Máme vypnuté počúvanie, takže iba vysielame, ale neprijímame,“ upozorňuje psychologička Zdeňka Židková.

Najmä v konverzácii s cudzími ľuďmi môže byť za prípravou odpovedí tiež strach, aby ani na sekundu nebolo trápne ticho. Už vám ale niekedy napadlo, že trápne môže pripadať možno len vám a druhá strana, naopak, oceňuje, že krátku chvíľu premýšľate nad tým, čo vám práve povedala?

 

Klaďte doplňujúce otázky

Na slová druhého často reagujeme okamžitou radou alebo analýzou. Niekedy prezieravosť pramení z neochoty sa druhým zaoberať, počúvať a reagovať, preto hneď „máme jasno“. „Väčšina ľudí ocení vašu pomoc oveľa viac, keď ich skúsite podporiť, aby riešenia našli sami,“ hovorí psychologička.

Preto klaďte otázky. Napríklad: „Toto som nevedel, môžeš mi o tom povedať niečo viac?“ alebo „Čo by si si o tom myslel/a ty?“ Robte to citlivo a vyhýbajte sa pritom otázkam, ktoré sa za otázky skutočne nepočítajú. Mám tým na mysli slovné spojenie ako: „Zbláznil si sa?“, „To si si vážne myslel?“, „Kedy už konečne pochopíš...“ atď. „Tieto klišé, banálne veci, samozrejmé konštatovania nie sú nič viac, ako obyčajná „vata“, ktorá vyvolá akurát averziu druhej strany. Priznajte ostatným, že tiež majú mozog a vedia zhodnotiť situáciu. S týmto prístupom ich potom počúvajte,“ dodáva psychologička.

Kopírujte partnera

Sledujte nielen slová, ale aj signály, ktoré vám spoločne s nimi vysiela prostredníctvom tela. Ako sedí? Ako má položené ruky? Díva sa vám do očí alebo nimi blúdi po okolí? Pokiaľ ide o obchodné stretnutie a vychváli obed, víno, kávu v reštaurácii, kam vás pozval, skúste niečo z toho aspoň ochutnať. To nie je podliezanie, to sú gestá slušnosti, ktoré neuškodia a druhého príjemne naladia. Dobre sa osvedčuje i opakovanie. Znie to hlúpo, ale funguje to priamo zázračne. Napríklad keď vám niekto povie, že je nahnevaný, že ste prišli neskoro, môžete reagovať: „Aha, si naštvaný, že som ťa nechal dlho čakať.“

Foto: Shutterstock