Je to rituál, ktorým svetu oznamujete, že patríte k sebe a vaša láska je bezhraničná. Akokoľvek sú podľa psychológov práve tieto kroky pre úspešné partnerstvo zásadné, zásnuby ani svadby nie sú v našej spoločnosti až tak časté, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Kde je teda pravda? A majú zásnuby skutočne nejaký význam?
Snúbenci, alebo občania?
Štatút zásnub má svoj pôvod v rímskom práve a podľa sociologičky Lýdie Petráňovej bol dôležitý najmä do vzniku občianskej spoločnosti v 19. storočí. Vtedy sa zásnuby odohrávali pod dohľadom rodičov, ktorí pre svoje neplnoleté deti vyhľadávali partnerov pomocou profesionálnych dohadzovačov. „Sobášom vznikla nová ekonomická jednotka, ktorú bolo potrebné dopredu profesionálne zabezpečiť majetkom a rovnosťou rodu,“ vysvetľuje sociologička. V minulosti sa tiež páry zasnubovali sa predovšetkým pred odchodom muža na základnú vojenskú službu. Tá trvala minimálne dva roky a zásnuby boli predbežným sľubom verejnosti plus posolstvom rivalom. Snúbenci si vymieňali listy a vojna bola pre vojaka znesiteľnejšia. Snúbenica za ním mohla ísť na návštevu a on dostával „opušťák“, aby mohol zase navštíviť ju. Po skončení povinnej vojenskej služby obvykle nasledoval sobáš.
Podľa odborníčky zásnuby zo slovenskej spoločnosti úplne nevymizli, koniec koncov od roku 1998 sú znovu súčasťou slovenského práva. Dnes sú skôr prejavom verejným ako intímnym sľubom. Dôvody odmietania rituálov pritom vôbec nie je zložité určiť. Ide o kombináciu faktorov, zahŕňajúcich všetko od slabnúceho vplyvu rodičov až po existenciu antikoncepčných tabletiek, vrátane silného odmietania tradícií u Slovákov aj dešpektu voči oficialitám všetkého druhu. „Keď spolu roky žijú páry v jednej domácnosti, nemajú dôvod na to, aby sa zasnubovali,“ hovorí odborníčka. Podľa jej výskumu považuje 60 percent Slovákov zásnuby za nedôležité a dáva im zhruba rovnakú váhu ako faktu, či nevesta je alebo nie je panna.
Budú zase v móde?
Nedávne štatistiky ukazujú, že takmer polovica všetkých slovenských detí má rodičov, ktorí spolu žijú bez svadby. V USA sa mimo manželstva rodí takmer polovica prvorodených detí s tým, že rodičia odkladajú svadbu na obdobie väčšej ekonomickej stability. Či nám život bez svadby naozaj vyhovuje, je otázne. Pokiaľ si prečítate niektorú z internetových diskusií na tému zásnuby alebo svadba, musíte nadobudnúť dojem, že Slovensko je krajina plná žien, ktoré zúfalo túžia po kľačiacich mužoch a bielych šatách, ktoré si navzájom rozprávajú stratégie, ako ho donútiť k tomu, aby sa konečne vyjadril. Ale nech ženy akokoľvek naznačujú, nič sa nedeje. A podľa psychológov je pravdepodobné, že sa ani diať nebude. Platí totiž, že čím ďalej spolu muž a žena žijú „nadivoko“, tým menšiu chuť majú muži ženiť sa a keď sa už, náhodou, rozhodnú oženiť, zásnuby úplne preskočia.
Je však možné, že tak ako sa v poslednej dobe vraciame od kariéry k rodinám, alebo zo supermarketov na farmárske trhy, v budúcnosti sa vrátime aj k rituálom, vrátane zásnub a manželstva. Ľudia sa totiž podľa expertky začínajú vracať k tradícii, kedy snúbenec príde požiadať o ruku rodičov nevesty a prinesie kvety matke nevesty, ale aj samotnej neveste. Zásnubný šperk by sme však nemali brať ako investíciu. To, čo mu dáva hodnotu, za ktorú platíte v obchode, je špecifický okamih a citová investícia, emócie a rituál, spojený s láskou.
Foto: Shutterstock