Stane sa, že niečo pokazíme. A hneď sa začneme rozčuľovať a nadávať sami sebe. Ale aký zmysel má vlastne také rozčuľovanie? Podľa odborníkov si vynadať môžeme, ale len primerane a najmä konštruktívne. Odpoveď na to má aj jedna stará múdrosť: „Ak má problém riešenie, netreba si robiť starosti. Ak problém riešenie nemá, potom ani starosti nepomôžu.“ Poďme sa však pozrieť na tento problém o čosi bližšie.

Sebaponižovanie – zdroj zlej energie

Majster reiki Ilja Žáček, ktorý pracuje so životnou energiou a používa ju na samoliečbu alebo liečbu iných ľudí, vysvetľuje: „Človek sa nadávaním privádza do stavu, že sám seba ponižuje. Robí všetko pod vplyvom skúseností a zvykov. Znižuje sám seba, prípadne toho druhého, a tým aj porušuje dôstojnosť,“ opisuje. Jedným zo spôsobov, ako sa tomu vyhnúť, je podľa odborníka priznať si chybu. „Áno, urobil som chybu, ale tú robia všetci. Keď je zlá jedna súčiastka v aute, tak to ešte neznamená, že je zlá celá továreň, kde sa autá vyrábajú. Ak sami seba hodnotíme a neustále sa utvrdzujeme v tom, že sme zlí, potom je jasné, že si nič iné myslieť nebudeme. Princíp je v poznaní, v uvedomení si všetkého a najmä seba. Ani malému dieťaťu nemôžeme, keď niečo rozbije, hovoriť, že je hlúpe a nešikovné, pretože to tak nie je. Povieme mu: Urobil si to, rozbil si toto, takto sa to nerobí. Nebudeme hodnotiť celú osobnosť dieťaťa, ale len konkrétnu situáciu,“ vysvetľuje kouč.

Môže nám nadávanie pomôcť?

Pocity nešťastia dokážu človeka až paralyzovať, bolieť, pichať pri srdci, tlačiť v žalúdku a oberať ho o schopnosť rozumne myslieť. Ľahko sa radí: „Ihneď sa upokoj.“ Lenže tento zdanlivo jednoduchý povel sa dá splniť len ťažko. Keď sa o sebe nepekne vyjadríme, uvoľňuje sa podľa psychológov napätie. Vynadáme si – či už vulgárne alebo slušne, pretože sa chceme okamžite cítiť lepšie. Avšak, pozor! „Múdre je naučiť sa konštruktívne kritizovať a uplatňovať tento komunikačný model nielen smerom k druhým, ale aj sami voči sebe vo svojich vnútorných monológoch. Múdre je učiť sa pracovať so svojimi negatívnymi emóciami a to tak, že tým neubližujeme ani sebe, ani druhým,“ uvádza Martina Neprašová zo psychoterapeutickej poradne. Trestať sa niekedy tým, že si vynadáme, nemusí byť podľa odborníkov od veci. Všetko by sme však mali robiť s mierou. Bleskové riešenie totiž nemusí byť vždy to najlepšie.

 

S emóciami sa to musí vedieť

Určite to všetci poznáte. Niektorí ľudia plačú nahlas, iní slzy doslova pregĺgajú, aby ich ostatní nevideli. Ďalšiemu potom ani nenapadne, že by nejaké slzy vôbec mal. Niekto sa zlostí a iný sa stiahne do kúta. A aké to je nerozčuľovať sa pre svoju vlastnú chybu alebo chybu niekoho druhého? „Ak nebudeme dlhodobo uvoľňovať svoje negatívne emócie, vystavujeme sa veľkému riziku psychického alebo somatického ochorenia. Dobré je naučiť sa zdravo zaobchádzať so svojimi negatívnymi reakciami – snažiť sa nekopiť napätie, nepresúvať ho na druhých, nájsť si svoj individuálny spôsob odreagovania sa, relaxovania, odpočívania nielen pasívneho, ale aj aktívneho. A takisto riešiť problémy a neutekať pred nimi,“ hovorí odborníčka. Nespracovanú emočnú reakciu totiž môžete nevedomky poslať kamsi do podvedomia, kde sa pridá k ďalším „kamarátom“ – emóciám nahromadeným z minulosti. Skúste si teda nevyčítať, že sa niečo nepodarilo, alebo že je niečo zlé. Skúste to jednoducho nabudúce urobiť inak.

Nesmie to byť „divadlo“ pre druhých

Ak sa nám vďaka nadávaniu podarilo ventilovať napätie a nikomu to neublížilo, všetko je v poriadku. Problém však nastáva, keď negatívnym pomenovaním systematicky zhadzujeme sami seba alebo niekoho v našom okolí. „Zanadávať si decentne tak, aby sa nám uľavilo, nie je od veci. Aj to môže pomôcť ako akútne odbúranie tenzie – napätia. Dôležité však je, aby sa nestalo jediným zafixovaným spôsobom reakcie na frustráciu. A o nič menej dôležité je aj to, aby sme nadávaním zbytočne nezaťažovali svoje okolie. Ak na odreagovanie tenzie nutne potrebujeme obecenstvo, pravdepodobne tým prvotne riešime niečo iné,“ myslí psychoterapeutka.

Reakcia na frustráciu závisí, samozrejme, od osobnosti každého z nás. Záleží okrem iného na tom, aký má kto temperament, aký je impulzívny, aká je jeho frustračná tolerancia a psychická labilita. Ako hovoria praví klasici, nadávaním na hlúposť alebo chybu niekoho iného trestáme predovšetkým sami seba. Alebo trochu šialenejšia „rada“: Keď vám bude smutno, otočte sa čelom k slnku. Všetky tiene budete mať za chrbtom. A budhisti zasa hovoria: „Skúste ostať chvíľu pri sebe, pri svojom pocite, neutekať od neho, nezbavovať sa ho, prežiť si ho naplno.“ Alebo nechajte problém prejsť, odznieť a potom sa z neho poučte. Je už len na vás, ktorý spôsob si vyberiete.

Foto: Shutterstock