Dostali ste pochvalu od šéfa, prekonali osobný rekord v behu a partner sa vás nemôže nabažiť. Lenže vnútri vás drvia pochybnosti a masku suverénnej a sebavedomej ženy hlodá strach, že okolie spozná vašu pravú tvár. Buďte bez obáv. Občas sa tak cíti každý. Rozdiel je len v tom, či sa tým necháme vláčiť.

Nedostatočný sebadôvera paralyzuje

Po svete chodí veľa inteligentných ľudí, ktorí si sotva zarobia na chlieb a márne čakajú, až si ich talent niekto všimne. A ešte viac tých, ktorí podľa objektívnych meradiel v ničom nevynikajú, a aj napriek tomu sa vyšvihli na skvelo honorované miesta. Pripomína vám to situáciu na pracovisku? Alebo rovno tunajšiu politickú scénu? Vo výsledku je to jedno. Zdanlivá nespravodlivosť má totiž spoločného menovateľa, a tým je pocit sebaistoty. Je pritom jedno, či sa túžite vypracovať v novom odvetví, mať šťastné partnerstvo, uspieť v maratóne alebo dobre vychovať deti. Jedno je isté. Pocity nedostatočnosti a paralyzujúci strach zo zlyhania vás dostanú do bodu, odkiaľ dieru do sveta neurobíte. A pritom si nemusíte byť ani vedomí, v čom chybujete a prečo práve vy takmer nikdy nemáte šancu v niečom získať punc výnimočnosti.

Ľudia totiž „hovoria“, že niečo veľmi chcú, túžia po zmene a teoreticky by urobili čokoľvek, aby ju dosiahli. Keď potom dôjde na lámanie chleba, dopadne to obvykle inak: ochota urobiť nevyhnutné a spočiatku bolestné kroky je ďaleko a miesto sebaspytovania prichádzajú k slovu výhovorky. „To je pochopiteľné. Ľudia radi veria lahodiacim príbehom. Napríklad, že na nich čaká princ na bielom koni alebo že si do života pritiahnu to, na čo myslia. Tak to však nefunguje a podobné nezmysly sa väčšinou podsúvajú neschopným a najmä nešťastným ľuďom,“ hovorí školiteľ a úspešný podnikateľ Ivo Toman. Občas o sebe pochybuje každý. Dôležitejšie je, kam nás to zavedie a čo s tým urobíme.

Kúskovaná chvála

Vnútorného démona pochybností pritom nemusí privolať len hendikep alebo ťažké detstvo. To, čo znižuje našu sebaistotu, je často výsledkom našich vlastných myšlienkových vzorcov, ktoré stále omieľame. Trebárs v momente, kedy sa porovnávame s ostatnými. Jedným z takých mechanizmov je selektívna pozornosť, kedy si všímame len situácie alebo spätné väzby, ktoré potvrdzujú našu nedostatočnú hodnotu. A zároveň zľahčujeme naše silné stránky a zásluhy. Typická reakcia na pochvalu potom znie: „To by predsa zvládol každý...“ Môže to byť dokonca pravda. Nie každý sa však dobrovoľne pripraví o zaslúženú chvíľku slávy, ak len však nemáte v úmysle manipulovať okolie svojou mimoriadnou skromnosťou.

Spoľahlivým zabijakom sebaistoty je tiež selektívna pamäť, kedy zabúdame na evidentné dôkazy nášho úspechu či vlastnej hodnoty. Skúste sa spýtať silne neistého človeka, čo skvelé kedy urobil. Odpoveď z neho budete márne páčiť. Ak máte rovnaký problém, pozrite sa do kalendára a deň po dni si skúste spätne vybaviť, kedy vás ostatní pochválili alebo vám dali najavo priazeň. Môžu to byť maličkosti. Trebárs SMS s otázkou, ako sa vám darí. Do tretice si vnútorné pochybnosti udržujeme selektívnou interpretáciou. Ak si veľmi neveríte a príval komplimentov vnímate napr. ako snahu okolia vás zneužiť, ľahko potom skĺznete k tomu, rovnako si interpretovať akúkoľvek ďalšiu situáciu. Napríklad že s vami už partner nechce byť, keď sa večer tvári tak hrozne unavene. To, že tieto vysvetlenia vypovedajú skôr o vašej neistote, si už neuvedomíte.

 

Vymeňte svoje myšlienkové vzorce

Myšlienkové vzorce, ktorými živíte svoje pochybnosti, možno nahradiť inými. Začať môžete napríklad tým, že si budete všímať situácie, kedy selektujete či už pamäť, interpretáciu alebo pozornosť. Do okamžitej pohody vás táto stratégia asi nedostane, prinajmenšom však uvoľníte zovretie, ktorým vás každodenne drví tyran pochybností. Máte talent na rozprávanie príbehov? Máte skvelú myšlienku, ako niečo zlepšiť, ale na podnikanie vám chýbajú peniaze? Čo keď je hlavným dôvodom strach? Z odmietnutia, poníženia, strach zo straty alebo z neznáma? Pravdou je, že občas sa tak cítia aj tí najúspešnejší. To, čím sa líšia od priemeru, je ich ochota konať napriek strachu. A najlepšou cestou, ako sa ho zbaviť, je urobiť presne to, čoho sa bojíte. Stačí aj malý krok, aby ste zistili, že strach má veľké oči.

Podľa odborníka však nestačí „len“ prekonať strach: neprestávajte, aj keď pri tom urobíte chybu. „Miesto vnútorného puntičkárstva a strachu z ďalšieho pokusu berte chyby naopak ako prostriedok k učeniu. Neznamená to, že ste‚zlí‘. Znamená to len, že máte novú skúsenosť. Spoznali ste ďalšiu vec, ktorá nefunguje. Nič viac,“ radí skúsený podnikateľ. Pre úspech je totiž dôležitá aj odolnosť voči sklamaniu. Každý, kto to niekam dotiahol, mal niekoľko motivácií. Predovšetkým však cítil nespokojnosť s tým, čo je teraz. A len čo to dosiahol, ihneď sa vrhol do niečoho ďalšieho.

Zahoďte výhovorky!

Mimochodom – nespokojný sám so sebou je niekedy každý. Každý si občas pripadá, že má svoje rezervy a že, skrátka, nie je „dosť dobrý“. Keď vás tento pocit niekedy ovládne, môžete sa vyhovárať na krivdy z detstva alebo to zmeniť. Avšak možnú zmenu potom ľudia často brzdia pomocou výhovoriek, ktoré nazývajú „dôvody“. A tie sa hodia najmä v momente, keď sa objaví ich vytúžená príležitosť. Stratégia k úniku potom znie trebárs „nemám dosť peňazí“, „nemám na to dosť času“, „nechcem cestovať“... a zoznam pokračuje.

Podnikateľka a motivátorka Fabienne Fredrickson v takom prípade radí, aby ste si predstavili situáciu, v ktorej ide o život. Obstarali by ste si peniaze alebo čas, ktoré potrebujete na záchranu blížneho? „Keby sa ocitol uväznený v budove, vzdali by ste pokus o jeho záchranu len preto, že vstupné dvere sú zamknuté? Samozrejme, že nie. Skúsili by ste zadné dvere, potom okná a nakoniec by ste sa dovnútra dostali aj násilím.“ To isté platí pre tých, ktorí chcú niečo dosiahnuť a prekonať svoje vnútorné pochybnosti. Stačí zaujať ten správny prístup. Takže, ako veľmi to chcete? Výhovorky, alebo výsledky? Vyberte si.

Foto: Shutterstock